Cirkev

Rímsko-katolícka cirkev

Prvá zmienka o moldavskom kostole a farárovi sa nachádza v listine výsad kráľa Ondreja III. z 21. decembra 1290. Podľa nariadenia zakladateľa štátu kráľa Štefana z XI. storočia malo každých 10 obcí postaviť kostol. Aj prvý moldavský kostol bol postavený pravdepodobne v tomto období. Ak tomu tak bolo, mohol byť predchodcom tej trojloďovej klembovitej stavby, z ktorej v súčasnosti ostala už iba sakristia. Po porážke uhorského vojska husiti pri Drienovci obsadia okolie i mesto a kostol postavený v XIV. storočí opevnia kamennou stenou. V roku 1646 je kostol už v rukách reformovaných veriacich (protestantov), ktorí ho rozšíria o štvorcovú časť zachovanú aj v súčasnosti. Kostol, ktorý sa stal obeťou požiaru v roku 1794 bol dlho opustený. Obnovili ho z prostriedkov celoštátnej zbierky. Vtedy dostáva aj novú klenbu spočívajúcu na 12 dórskych stĺpoch a obnoví sa aj jeho interiér, ktorý sa odvtedy viackrát menil. Kostol má tri oltáre, z ktorých je hlavný oltár najstarší. Bol prinesený zo smolníckeho kostola. Veža kostola je tiež viackrát prestavaná. Posledná veľká oprava veže sa koná po druhej svetovej vojne. Odvtedy je veža vyvakovaná od základov. V kostolnej záhrade ešte aj v XIX. storočí pochovávali zosnulých. Boli to už však iba duchovní pastieri a šľachtici.
Z cirkevného hľadiska patrila Moldava resp. Szekeresfalva k jágerskému biskupstvu a abaújvárskemu dekanátu. Boli neúspešné pokusy o jej získanie zo strany rožňavského biskupstva. V súčasnosti je Moldava sídlom dekana a patrí pod košické biskupstvo.
Reformovaným veriacim slúžil kostol cca 130 rokov. Naposledy to bolo v období od 1705 do 1711.

Gotický kostol vysvätený Duchu svätému je turistickou zaujímavosťou. V meste býva cca 5500 maďarských a slovenských rímsko- katolíckych a gréko- katolíckych veriacich, ktorých jedna desatina pravidelne navštevuje sv. omše.

Gréckokatolícka cirkev

Gréckokatolícka farnosť v Moldave nad Bodvou bola založená 26. 06. 2016 na sviatok prepodobného otca Dávida zo Solúna. Gréckokatolícke bohoslužby na území mesta Moldava nad Bodvou sa však slávili už oveľa skôr. Táto mestská farnosť je malé dvojjazyčné (slovensko-maďarské) spoločenstvo, ktoré sa pomaličky rozrastá a túži po tom, aby malo vlastný domov. Od úplných začiatkov sa totiž gréckokatolícke bohoslužby slávia v rímskokatolíckom kostole sv. Ducha v Moldave nad Bodvou, čím sa hlavne odzrkadľujú silné bratské vzťahy medzi týmito dvoma spoločenstvami. Podľa posledného sčítania obyvateľov, ku gréckokatolíckemu vierovyznaniu sa v meste Moldava nad Bodvou hlási presne 274 veriacich, z ktorých však iba veľmi malé percento pravidelne navštevuje bohoslužby.

Reformovaná cirkev

Semeno reformácie v Moldave pravdepodobne zasiali husiti, ktorí mesto obsadili v roku 1449. Presný rok vzniku reformovanej cirkvi v Moldave nie je možné presne určiť, ale list pochádzajúci z roku 1558 dokazuje jej existenciu spolu s kostolom, duchovným pastierom a majetkom. V tomto období bolo okrem dvoch katolíckych veriacich a jedného farára obyvateľstvo celého mesta reformovaného vierovyznania. V období protireformácie kostol viackrát zmenil majiteľov. Po porážke Rákócziho povstania v roku 1711 ostal kostol natrvalo v majetku rím. kat. cirkvi. Reformovaní veriaci, ktorí ostali bez kostola si na cintoríne postavili drevený kostol a priebežne požadovali postavenie kamenného kostola. Povolenie na jeho postavenie dostali 6. júla 1772. Kostol je postavený za rok, ale iba s drevenou vežičkou, ako povolenie určovalo. Podľa “Tolerančného patentu” vydaného v roku 1781 už mohli postaviť aj vežu a kamenný múr. Postavená veža sa však do roka zrútila. Je opäť postavená, ale za pár rokov zhorí v požiari v ktorom sa z veže odtrhnú aj zvony. Do druhej sv. vojny veža kostola stojí. Odstrelili ju ustupujúce nemecké jednotky. Súčasne s vežou bol zničený aj interiér kostola. Nové zriadenie už nedovolilo postaviť vežu do pôvodnej výšky, preto tento klasicistický kostol pôsobí trochu zvláštne. Po poslednej rekonštrukcii bola v kostole osadená jedinečná kazateľnica a iné doplnky.

Od počiatkov reformácie do druhej polovice XIX. storočia tvorili reformovaní veriaci v meste stále väčšinu ale aj neskôr zastávali v duchovnom živote mesta významné miesto. Známa bola ich škola a spevokol. V súčasnosti je v Moldave asi 1000 veriacich reformovaného vierovyznania, a skoro bez výnimky sú maďarskej národnosti.

Židovská komunita v Moldave

O moldavských židoch môžeme hovoriť až po 50-tych rokoch XIX. storočia, ale stáročia boli prítomní v hospodárskom živote Moldavy. Väčšina obchodu s tokajským vínom išla cez ich ruky. Súčasťou tohto živého obchodu ktorého cesta viedla na sever bola do 17. storočia aj Moldava. V dnešnej mestskej časti Budulov žili Židia, ktorí mali obchody v Moldave, ale v zmysle zákona na noc museli mesto opustiť. Jozef II. pred nimi otvoril aj slobodné kráľovské mestá. Vtedy sa začalo ich hromadné sťahovania z dedín do miest. Do Moldavy sa Židia z Budulova začali sťahovať až po roku 1848. Začiatkom roku 1850 vzniklo, resp. bolo preložené do Moldavy sídlo budulovského izraelitského rabinátu. V Budulove žilo v tom čase 70 - 80 židovských rodín. Presné údaje nemáme, ale synagógu si postavili v období rokov 1850 - 1864. V roku 1857 bývalo v Moldave už 30 rodín. Spolu žilo v tej dobe v Moldave 138 Židov. V roku 1867 je vyhlásená emancipácia Židov. Môžu vznikať židovské školy, spolky. Vtedy začína naberať na živote aj židovská cirkevná obec. Založia si školu, ale zo zápisníc vyplýva, že mesto s cirkevnými školami nezaobchádza rovnako, lebo žiadosti o príspevok, ktoré židovská obec podala boli všetky odmietnuté.

Pod kopcom si založia cintorín, ktorý neskôr ohradia kamenným múrom s kupolovitým vchodom. Naposledy sa tu pochovávalo v roku 1960. V roku 1939 žije v meste s počtom obyvateľov 2280 211 Židov.

Posledný moldavský rabín Mozes Tannenbaum vydal knihu o svojej ceste do Palestíny v roku 1925. Kniha ma názov “Cestovanie Mózesa”.

V zmysle hitlerovských zákonov sú moldavskí Židia v lete 1944 zatvorení do getta, z ktorého sú deportovaní do Košíc a následne do likvidačného tábora v Osvienčime. Málo z nich sa vie ukryť a málo z nich sa vráti. Po vojne sa vrátilo asi 20 moldavských Židov. Väčšina z nich sa po prežitých hrôzach vysťahovala do Izraela.

Ich synagóga slúžila v poslednej dobe ako “pioniersky” resp. mládežnícky dom. V súčasnosti je objekt prázdny a čaká na rekonštrukciu.