Jozef Fridrichovský

Jozef Fridrichovský sa narodil 17.3.1760 (pravdepodobne v Bytči). Stavovským zaradením bol mešťan. Študoval vo Vacove (Vác) a v Pešti. Dňa 3.3.1792 bol vysvätený za farára a jeho prvým miestom pôsobenia sa stáva Moldava. Vykonával funkciu kaplána katolíckej cirkvi. V našom meste je až do konca roka 1799. Strávil tu jednu z najťažších historických periód, nakoľko práve v tomto čase mesto úplne vyhorelo. V tejto ťažkej ekonomickej a sociálnej situácii pomáhal tunajším obyvateľom ako len mohol. Napríklad svoje kone poskytol ľuďom na prácu. Dňa 1.12.1799 sa stal študijným prefektom košického konventu, odporúčajúci list mu napísal košický vikár. Jozef Fridrichovský bol členom Slovenského učeného tovarišstva – organizácie založenej Antonom Bernolákom. Tovarišstvo šírilo bernoláčtinu – prvú verziu kodifikovanej slovenčiny.

Fridrichovský bol členom jágerského stánku tovarišstva, ktorý patril k tým najagilnejším v tejto organizácii. Bol predplatiteľom časopisu ktorý vydávali v slovenskom jazyku. Bol aj literárne činný, napísal dielo: „Narratio Calamitatum quas Galliae Presbyteri Passi sunt in vado insulae Aquarum, in oris Maritimus Santonum ad Guayanam damnati“ – ide o latinské verše v hexametroch, opisuje dobrodružstvá francúzskych misionárov v Južnej Amerike.

Dátum úmrtia a miesto jeho posledného odpočinku zatiaľ nepoznáme.