MOLDAVA NAD BODVOU

Oficiálny webový portál

Mestská televízia
Ako vybaviť?
Voľné pracovné miesta
Mestská polícia
Kultúra v meste

Symboly mesta

Erb a vlajka Moldavy nad Bodvou

 

V modrom štíte strieborná holubica so zlatým zobákom obkolesená dvoma zlatými klasmi.

Pôvodným historickým pečatným symbolom starobylej Moldavy nad Bodvou bola len holubica, symbol sv. Ducha, ktorému bol zasvätený miestny gotický kostol zo 14. storočia. Hoci najstarší známy dokument, ktorý dokladá používanie tohto symbolu, je z roku 1603, je pravdepodobné, že v meste sa používal už aj sto rokov predtým. Cisár Ferdinand II. písomne 2. mája 1634 potvrdil dávnejšie používaný znak.

Najznámejšiu predlohu erbu mesta Moldava nad Bodvou predstavuje nedatovaná nástenná maľba v bývalom dome Abovsko-turnianskej župy v Košiciach (dnes Východoslovenské múzeum). V strede modrého oválneho štítu je biela holubica obkolesená vencom z klasov a kvetov. Túto podobu erbu si osvojilo aj mesto. Až po konzultáciách s heraldickou komisiou v 80. rokoch sa veniec nahradil klasmi obvyklejšími v domácej heraldike. V takejto podobe mesto používa svoj erb od 6. júna 1985.

Vlajka Moldavy nad Bodvou pozostáva zo siedmych pozdľžnych pruhov vo farbách bielej, modrej, žltej, modrej a bielej. Vlajka má pomer strán 2:3 a je ukončená zástrihom siahajúcim do tretiny dľžky listu vlajky.

Erb výtvarne spracoval Ladislav Čisárik ml.

 



Erb a vlajka Budulova

Červeno-zeleno strieborným ľavošikmým zvlneným brvnom delený štít; v hornom poli obrátený, mečom opásaný striebroodetý zlatovlasý jazdec so striebornou čiapkou, sediaci v striebornom sedle na striebornom zlatohrivom, zlatochvostom koňovi v zlatej zbroji a v zlatom postroji; v dolnom poli strieborný lemeš.
Erb mestskej časti Budulov vychádza z najstarších historických odtlačkov pečatidiel dvoch obcí: Malého a Veľkého Budulova, zlúčením ktorých vznikol Budulov.
Jazdec na koni (Malý Budulov). Daný symbol poukazuje až na dve skutočnosti týkajúce sa spomínanej obce. Prvá, dokázateľne už od 17. storočia vlastnili časť obce šľachtici z rodu Fáy, v ktorých rodovom erbe je postava muža držiaceho strieborného koňa, čím sa v zmenenej (štylizovanej) podobe mohol tento symbol dostať na pečatidlo obce. Minimálne už od roku 1671 tam rod vlastnil aj kaštieľ. Druhá skutočnosť – príslušníci spomínaného šľachtického rodu, a tým aj samozrejme tamojší obyvatelia sa v obci zaoberali chovom koní, v čom veľmi vynikali. To potvrdzujú viaceré monografie ako aj samotná obecná kronika.
Lemeš, časť pluhu (Veľký Budulov). Ide o typický zamestnanecký motív obyvateľov obce poukazujúci na hlavný prostriedok ich obživy, ako aj na úrodnú pôdu.
Pruh – štiepenie štítu vytvára pruh (zvlnený, ľavošikmý), ktorý jednak poukazuje na vodný tok pretekajúci obcou, čiže existenciu pôvodne dvoch samostatných obcí (v istom čase) a jednak existenciu dostatku rýb a tradíciu rybolovu.
List vlajky pozostáva zo siedmich pozdĺžnych pruhov vo farbách vyplývajúcich z farieb erbu obce, t.j. žltej (1/9), zelenej (1/9), červenej (1/9), bielej (3/9) a zelenej (1/9), červenej (1/9), žltej (1/9). Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je dvojitým lastovičím chvostom.