MOLDAVA NAD BODVOU

Oficiálny webový portál

Mestská televízia
Ako vybaviť?
Voľné pracovné miesta
Mestská polícia
Kultúra v meste
    




História mestskej časti Budulov

Mestská časť Budulov svoje meno dostala podľa rieky Bodva. Ručne písaná obecná kronika z roku 1933 píše o tom takto: V dávnej dobe na oboch stranách Bodvy sa rozprestierali dve samostatné obce. Na ľavej strane Bodvy ležal vtedajší Veľký Budulov a na pravej strane Malý Budulov.

O založení mestskej časti žiaľ nevieme nič, totižto z tohto obdobia neostali žiadne na to vzťahujúce sa údaje. To je však isté, že mestská časť už existovala v 12. storočí. Dôsledkom tatárskeho vpádu sa zničila vtedajšia obec spolu s obcami a mestami z okolia. Preto sú údaje až z konca 13. a zo začiatku 14. storočia.

Predmetom diskusie je aj prvé písomné spomenutie obce, nakoľko v jednotlivých knihách sa odvolávajú na obdobie medzi 1290 a 1300, inde sa spomína rok 1314 ktorý však nie je potvrdený žiadnymi zdrojmi.

Mestská časť (vtedajšia obec) má prvé oficiálne spomenutie z 15. júna 1317.

List hovorí o hraničnej polemike medzi obyvateľmi Moldavy a Pedera. Tu sa prvýkrát spomína názov Budulov, ako ville Bodolou. V liste sa píše o starom prievoze, ktorý sa nachádzal na spodnej hranici obce. Z toho sa dá skonštatovať, že pôvodná cesta viedla cez Budulov z Turne až po Čečejovce a ešte ďalej. Z povinnosti platiť cirkevnú daň pre kapitulu pôsobiacu v meste Eger v roku 1317 sa dozvedáme, že Budulov mal vtedy aj kostol. Ide teda o veľmi starú, silnú naboženskú obec.

V roku 1323 Budulov patrí rodu Aba, ktorá je jedna z najstarších rodín v terajšej župe. Obec vlastnia do konca 14. storočia.

20. januára 1402 list písaný kráľom Žigmundom svedčí o tom, že kráľ si chce vziať svoje statky späť od Petra Perényiho zo župy Bereg. Daruje mu Veľkú Idu, Komárovce, Cestice, Čečejovce, Mokrance a Budulov.

27. marca 1471 Perényiovci odovzdávajú svoje tunajšie statky vrátane Budulova kráľovi Matyásovi.

V roku 1495 sa levočský oberači vracajú z vinobrania z podhoria. Chcú sa vyhnúť plateniu cla pred košičanmi. Svoju cestu orientujú smerom na Jasov ale keď sa o tom dopočujú košičania pod vedením Petra Prechtela ozbrojení občania sa vyberú za nimi. Levočských oberačov, ktorí svoje kone napájali a nakrmili vo Veľkom Budulove odvliekli do Košíc.

Z tohto krátkeho príbehu sa dozvedáme, že obec sa delila na dve časti. Toto rozdelenie sa stalo v prvej polovici 15. storočia, ale o dôvode rozdelenia sa nič nepíše. V roku 1427 sa jedna obec volá Bodola, majiteľom s 22 portami - usadlosťami je Ján Perényi. Meno druhej obce je Bodolo, majiteľom s 11 portami - usadlosťami je Jakub Finkei. Pravdepodobne v tomto období nazývajú Malým Budulovom obec na pravej strane rieky Bodva a Veľkým Budulovom na ľavej strane.

V roku 1556 tunajšie statky Ferdinand I. odovzdá Petrovi Maczedonskému. Peter však statky neskôr vráti Perényiovcom.

V roku 1706 obec navštívi František Rákóczi II. List písaný Alexandrovi Károlyimu z 15. októbra do dnešného dňa existuje.

Po zvrhnutí revolúcie Františka Rákócziho II. sa šíri mor. Obce zanikli, župy ostali bez ľudí. Obidve obce boli skoro celkom opustené iba 3 želiari žili v pánskom dome.

Ešte v tomto storočí v roku 1767 postavili v novo barockom štýle kostol. Tento kostol vybudovali na mieste starého gotického kostola a hrobky. Zasvätili ho na počesť Sarlós Boldogasszony. Kostol stál až do II. svetovej vojny.

V druhej polovici 18. storočia majiteľom Malého Budulova bola Zuzana Martinideszová. Ján Szentimrey bol majiteľom Veľkého Budulova.

Medzi koncom 19. a začiatkom 20. storočia sa dve obce spojili. O čase a podmienkach spojenia nevedno nič. Jednotlivé dokumenty už v 1890-tych rokoch spomínajú iba Budulov, ale v období od 1940 až 1950 na katastrálnej mape nachádzame ešte stále Veľký a Malý Budulov. Takže spojenie nevzniklo na základe akéhosi rozhodnutia, ale je dôsledkom pomalého vývoja.

V rokoch 1910-tych sa postavila nová budova školy, prvým riaditeľom bol Michal Kováts, ktorý sa v značnej miere zaslúžil o rozvoj obce.

Po trianonskej mierovej dohode obec pripojili k novému Československu. Obyvatelia mali čeliť obmedzeniam vojny.

V roku 1938 obec znova spojili s Maďarskom. V čase od 26. decembra 1944 do 18. januára 1945 bola obec bojiskom medzi ruskými a nemeckými vojskami. Potom, čo Nemci nevedeli udržať obec, zničili most, ktorý bol už vtedy symbolom obce. Týmto činom sa im podarilo nejaký čas zdržať ruské vojská.

Obec oslobodila ukrajinská línia. Skoro každá budova bola zničená. Najväčšiu škodu utrpel kostol. Nemal síce vážne škody, ale jednotlivý občania obce chceli dať postaviť nový. Žiaľ sa to tak nestalo, kostol zbúrali celkom.

Po vojne sa v obci začína spoločné hospodárenie. V strede 70-tych rokov vtedajšia komunistická strana rozhodla založiť jednotné roľnícke družstvo. Združovalo 6 obcí: Mokrance, Drienovec, Peder, Debraď, Janík a Budulov. Sídlom družstva sa stal Budulov. Počas socializmu obec slúžila ako príklad v hospodárení a vzdelávaní obyvateľstva. V denníku Új Szó sa objavil článok, podľa ktorého miestna knižnica získala titul "vzorná knižnica". 997 ks kníh bolo málo, veď vtedajšej obci s 500 obyvateľmi bolo 120 respondentov.

Budulov ako samostatná obec mohla fungovať do 1. januára 1986. V roku 1985 sa začali jednania, že by bolo výhodné zlúčiť  Moldavu s obcami Mokrance a Budulov. Po nežnej revolúcií sa Mokrance osamostatnili, Budulov však ostal naďalej spojený s Moldavou.

Po roku 1989 sa jednotlivé obce postupne osamostatnili od jednotného roľníckeho družstva. Budulov zostal sám. Táto situácia sa udržala do roku 2000. Potom sa brány družstva navždy zavreli. Ostali obrovské stajne a budovy.

V roku 1992 sa začal budovať nový kostol, ktorý vtedajší biskup Mons. Alojz Tkáč v roku 1996 aj vysvetil.

 

                                                                                                                               Imrich Kováč

 

Zdroje:

Ministerstvo vnútra SR, Štátny archív v Košiciach, pobočka Košice, Zbierka obecných kroník, kronika obce Budulov, strana 3.

Ministerstvo vnútra SR, Štátny archív v Košiciach, pobočka Košice, Zbierka obecných kroník, kronika obce Budulov, strana 35

Maďarský národný archív, DL 1895

Fejér, CD VIII. 2 681

Győrffy, ÁMTF, A-Cs, 70.

István Tringli: Archív rodiny Perényiovcov roky 1222-1526, 234.

István Tringli. Archír rodiny Perönyiovcov roky 1222-1526, 541

Samu Borovszky: MVV, Aboská župa a Košice, 485

MNL DL. 24 819

Archív hornej zeme, 13

Gyula Ortutay, Ervin Pamlényi: Vybrané listy Rákócziho II., 27

Samu Borovszky: MVV, Aboská župa a Košice, 516

Barón Gyula Forster: Umelecké pamiatky Maďarska II., Topografická zbierka umeleckých pamiatok a literárnych diel – Budapest, 1905, Všeobecná literatúra maďarských umeleckých pamiatok, 67-68

János Barsi: Historické názvy maďarských miest: župy Abaúj a Torna, 1773-1808, Historické miestopisné názvy v župe Abaúj 1773-1808 obvod Cserehát 57, obvod Košický 251

Denník Új Szó, ročník XXX. číslo 60. zo dňa 2. marca 1977